V tejto časti prezentujeme výsledky skríningu KRCa od jeho zahájenia v októbri 2002. Údaje získavame z formulárov F1 a F2, ktoré vypĺňajú praktickí lekári (PL) resp. gastroenterológovia (GE) a ktoré odosielajú na spracovanie do koordinačného centra.
Formuláre v podobe listu A4 sú spracované do elektronickej podoby pomocou nami (MUDr.Šutka, MUDr.Hrčka) originálne vyvinutého databázového programu na báze Microsoft Acces a následne archivované.Štatisticky je možné spracovať 30 parametrov z F1 formuláru a 60 parametrov z formuláru F2.
Pre potreby informovania verejnosti o programe vo forme webovej stránky ponúkame na prezentáciu iba niekoľko najzákladnejších údajov. Kvantitatívna hodnota jednotlivých parametrov je ovplyvnená hlavne ochotou odosielať formuláre praktickými lekármi a gastroenterológmi do centra. Na základe informácií získaných telefonickou anketou, dotazníkovou anketou rozoslanou poštou a anketou v elektornickej podobe vykonanou počas osobných stretnutí s praktickými lekármi počas výjazdov v 8 krajských mestách v roku 2004 sme zistili, že 37% PL posiela F1 na spracovanie a 40% síce skríning robí, no F1 neposiela. Zvyšných 23% PL sa do skríningu nezapojilo. 49% Gastroenterológov odosiela F2 do centra a 51% formuláre neodosiela, čo skresľuje kvantitatívne parametre skríningu.
Graf zobrazuje počty PL zúčastnených na skríningu KRCa od roku 2002 podľa jednotlivých krajov Slovenska.Všetkých PL na Slovensku je okolo 2146. Na začiatku skríningu prisľúbilo účasť 90% PL čo je okolo 2000 PL.Do konca roku 2002 sa zapojilo do skríningu 8,2% PL. Do konca roku 2006 je tých čo poslali F1 formuláre 38% no predpokladáme, že celkovo je zapojených do skríningu 77% PL.
Graf zobrazuje počet PL v jednotlivých krajoch , ktorí odosielajú F1 do centra. Ide o vyjadrenie v percentách. V každom kraji je určitý počet PL, z ktorých žiaľ iba niektorí odosieľajú informácie o skríningu na spracovanie. Najlepšie si z dlhodobého hladiska počínajú lekári z Bratislavského a žilinského kraja. Informácie o počtoch PL v jednotlivých krajoch ako aj počet zaslaných F1 podľa krajov v %je uvedený na grafoch.
Graf zobrazuje postupný nárast F1 formulárov odosielaných praktickými lekármi v rokoch 2002 až 2006 celkovo a podľa krajov. Z grafu vyplýva, že najviac odoslaných formulárov pochádza od PL zo Žilinského a Bratislavského kraja.
Graf zobrazuje absolútne počty pacientov s pozitívnym TOKS. Dlhodobo sa pozitivita TOKS pohybuje okolo 11%, čo je číslo 3x väčšie než je známe zo svetovej literatúry. Neznamená to, že v Slovenskej populácii je trikrát väčší výskyt pozitivit. Je to spôsobené tendenciou považovať farebné zmeny testu za pozitívne častejšie v obave pred omylom a tendenciou posielať do centra formuláre hlavne vtedy ak sa tam objaví pozitivita. Dochádza tak k relatívne vyššej pozitivite TOKS akú by sme očakávali podľa svetových údajov.
Graf zobrazuje postupný nárast odosielania F2 formulárov gastroenterológmi v rokoch 2002-2006.
Graf zobrazuje postupný nárast zachytených KRCa v rokoch 2002-2006.V priemere sa toto číslo pohybuje okolo 6,5% čo je údaj na hornej hranici uvádzaných svetových štatistík pri použití skríningu pomocou TOKS. Znamená to, že na 100 kolonoskopií vykonaných pre pozitívny TOKS odhalíme na Slovensku v rámci tohto skríningu 6,5 KRCa.Z našich údajov dokážeme rozdeliť karcinómy podľa tvaru, podľa klinických charakteristík, podľa lokalizácie v kolone a podľa histologickej štruktúry.
Graf zobrazuje absolútne počty odhalených karcinómov v polype v rokoch 2002-2006. V priemere sa toto číslo pohybuje okolo 1,3%. Znamená to, že na 100 kolonoskopií vykonaných pre pozitívny TOKS odhalíme na Slovensku v rámci tohto skríningu 1,3 karcinómu v polype.
Graf nám zobrazuje výskyt nekarcinómových príčin pozitivity TOKS v % v rokoch 2002-2006. Toto číslo sa v priemere pohybuje okolo 38%. Znamená to, že asi 38 pacientov zo 100 u ktorých sa zistila pozitivita TOKS má test pozitívny z iných dôvodov než karcinóm alebo polyp. Súbor je možné analyzovať na ´dalších 5 podskupín. Najčastejšou príčinou z nich sú hemoroidy.
Graf zobrazuje percento pacientov, u ktorých sa nepodarilo identifikovať pri kolonoskopii príčinu pozitívneho TOKS. V priemere sa toto číslo pohybuje okolo 23%. Znamená to, že u 23 pacientov odoslaných na kolonoskopiu pre pozitivitu TOKS nezistíme príčinu tejto pozitivity.
Graf zobrazuje postupný nárast zachytených polypov počas kolonoskopie TOKS pozitívnych pacientov v rokoch 2002-2005. V primere sa polypy vyskytujú v nami zachytenej populácii u 27% pacientov odoslaných na kolonoskopiu pre pozitivitu TOKS.
Graf zobrazuje postupný nárast zachytených , odstránených a histologicky vyšetrených adenómových polypov počas kolonoskopie TOKS pozitívnych pacientov v rokoch 2002-2006. Ide o typických prekurzorov KRCa. V našom súbore sa vyskytujú v priemere okolo 21% pacientov s pozitivitou TOKS.
Graf zobrazuje postupný nárast zachytených , odstránenýcha a histologicky vyšetrených hyperplastických polypov počas kolonoskopie TOKS pozitívnych pacientov v rokoch 2002-2006.Ide o zväčša pozápalové polypy s nulovým malígnym potenciálom.
V našom súbore sa vyskytuje v priemere okolo 6% pacientov s hyperplastickými polypmi u TOKS pozitivity.
Graf zobrazuje postupný nárast zachytených , odstránených a histologicky vyšetrených adenómových polypov počas kolonoskopie TOKS pozitívnych pacientov v rokoch 2002-2006.Ide o polypy, v ktorých sa už zistili rôzne stupne malignizácie. Tvoria asi 17% všetkých zistenýcha a odstránených adenómových polypov počas kolonoskopie TOKS pozit. pacientov. Nájdenie a odstránenie práve týchto polypov predstavuje najväčší efekt sekundárnej prevencie skríningovým spôsobom. Z našich údajov dokážeme rozdeliť polypy podľa veľkosti, tvaru,lokalizácie a stupňa dysplázie.